Mária Konderlová
Prameň a sny pani Konderlovej
Všetko sa to začalo ešte niekedy v 11. storočí, keď podľa legendy tadeto prechádzal so svojou družinou kráľ Ladislav, zvolený v roku 1077 za uhorského kráľa. Keď sa vracal z bojiska so svojimi unavenými a vyhladovanými vojakmi a boli už len pár kilometrov od Debrade, pomodlil sa, aby vojaci mali aspoň čo piť, lebo už zomierali od smädu. Zrazu spod kopyta jeho koňa vytryskol zo skaly prameň, o ktorom sa vraví, že má liečivé účinky. Od tých čias sa čistinka pri prameni stala pútnickým miestom, kam za uzdravením i vierou chodili ľudia aj z ďalekého okolia. Stáročia plynuli jedno za druhým – až prišlo dvadsiate a s ním rok 1954, keď sa pri prameni sv. Ladislava zjavila Panna Mária. Nestalo sa to však len tak zo dňa na deň, ale predchádzali tomu zvláštne sny Márie Konderlovej z Moldavy nad Bodvou. Tej sa od roku 1951 opakoval sen, v ktorom sa objavovala krásna štíhla žena, oblečená vo svetlomodrých šatách s krémovožltým závojom. Viedla ju k zázračnému, liečivému prameňu, ktorý požehnala a označila za sväté pútnické miesto. Žiadala, aby bol na tomto mieste postavený nový chrám, kde sa budú konať bohoslužby, a Máriu Konderlovú požiadala, aby o tom rozprávala ďalším veriacim ženám. Pani Konderlová však mlčala skoro rok. Bála sa posmechu. Panna Mária sa jej v roku 1952 zjavila zas, dokonca dvakrát, a prísne jej prikázala, aby zjavenie šírila ďalej. Pani Konderlová porozprávala teda všetko zvonárovi a trom nábožným ženám, ktoré podľa rozprávania toto posvätné miesto z jej snov jasne identifikovali ako prameň sv. Ladislava pri Debradi. Zaviedli ju k prameňu a šok! Miesto sa úplne zhodovalo s tým, čo videla vo svojom sne. Aj zrúcaniny kostola zo 17. storočia boli presne tam, kde podľa jej sna mali byť.
Rastlinný kostol a vyvieračka sv. Ladislava
K tomuto miestu sa viaže legenda o zbožnom uhorskom kráľovi Ladislavovi, ktorý si počas návratu z ťažkého boja vymodlil na suchej pláni vytrysknutie prameňa, aby sa jeho vysmädnuté a na smrť unavené vojsko napojilo a zachránilo pred záhubou. Vedľa prameňa, ktorý je dodnes veľmi výdatný a ani v najväčších suchách nevysychá, bol na začiatku 16. storočia postavený kostol zasvätený práve sv. Ladislavovi.
Tento kostol v dávnych dobách zničili Turci, koncom 20. storočia sa však začali objavovať snahy o jeho obnovu. Nakoľko sa stavba nachádza v Národnom parku Slovenský kras, obnova bola odsúhlasená len za podmienok, že sa použijú prírodné a ekologicky prijateľné materiály. Na stredovekých základoch kostola postupne vyrástol kamenný múrik a na ňom symbolická drevená konštrukcia v tvare niekdajšieho chrámu. Strom, ktorý rástol medzi základmi stavby, bol ponechaný na svojom mieste, takže prečnieva cez vôkol postavené trámy. Drevenú konštrukciu pomaly obrastajú popínavé rastliny. Tak vznikol na mieste starobylého chrámu nový, tzv. Rastlinný kostol.
Areál kostola a vyvieračky dnes predstavuje dôležitú križovatku turistických trás. Vďaka legende o zázraku sv. Ladislava, ako aj údajným zjaveniam Panny Márie, ku ktorým malo dôjsť v 50. rokoch 20. storočia, zároveň predstavuje i obľúbené pútnické miesto.[7]